Oravčania sú húževnatí a nepoddajní. Dokazoval to aj tento urastený stredný obranca (183 cm a 80 kg). Jeden z mála, ktorý sa v prvom desaťročí samostatného Slovenska vypracoval medzi osobnosti. Začínal v Dolnom Kubíne pod trénerom St. Smolkom i svojím otcom. Na vizitke mal hneď titul dorasteneckého majstra. To už o ňom vedel bratislavský tréner J. Obert a roku 1985 ho nasmeroval na Tehelné pole i na vysokú školu ekonomickú. Hral aj v 2. lige, ale postupne bolo jasné, že bude mať miesto aj v najvyššej súťaži. Pri hodnoteniach získal prívlastky zodpovedný a disciplinovaný. Takí sú potrební ako posledné inštancie pred brankármi, aby nepadalo veľa gólov. Najmä keď sú rýchli, istí pri zásahoch, dobre hlavičkujúci, dirigujúci celú obranu a navyše schopní v pravý čas vyrážať do útokov a dokonca strielať góly. Takým ostal Dušan v pamäti všetkých fanúšikov, či už hral v drese Kubína, Slovana, Olympique Nimes, v Trnave, alebo za cyperskú Omóniu Nikózia. V lige odohral 241 zápasov a dal na stopéra neuveriteľných 60 gólov. Už v roku 1990 sa objavil v čs. 11. roka a potom si to pravidelne opakoval na Slovensku. ČSFR reprezentoval 11-krát (1990 – 1992) a potom Slovensko (1994 – 1998) 44-krát, keď prispel aj siedmimi gólmi. Trikrát za sebou (1995 – 1997) bol Futbalistom roka v SR, predtým druhý, potom tretí. So Slovanom získal štyri tituly majstra Slovenska a je päťnásobným víťazom národných pohárov. Trikrát v Slovane, raz v Trnave a raz na Cypre. Často bol kapitánom Slovana i reprezentácie, sústavne bol oporou až do roku 2001. V ankete storočia o najlepšieho hráča mu patrí 25. miesto. Za menšie kluby nemienil hrávať a presedlal na funkcionársku dráhu pri futbale. Stal sa generálnym sekretárom SFZ so zásadou, robiť futbal lepšie a modernejšie než predtým. Teraz je generálnym riaditeľom v Slovane a na čas ho poverili aj vedením novej Únie ligových klubov.
