Ako vieme, Anton sa narodil v Maďarsku, ale keď bol ešte chlapec, sťahoval sa s rodičmi do Trenčína. Keď mal devätnásť, dostal sa na štúdiá do Bratislavy. Samozrejme, už vtedy hrával dobre futbal, a preto sa objavil v drese maďarských klubov VAS a neskôr PTE. Ktovie, čo vtedy robili lanári belasých, keď si ho neskôr nechali zobrať šikovnejším Viedenčanom. Okrem iného mu tiež sľúbili inžiniersky diplom. „Ajo“, ako sa mu hovorilo, sa mal trochu učiť a viac dávať góly. To aj plnil a stal sa strelcom európskeho formátu. Pražská Sparta si ho napr. požičala roku 1923 na zájazd do Španielska a Portugalska. Bol bohém a vždy sa okolo neho čosi dialo. Hádali sa o neho viedenské kluby, ale ani I. ČsŠK na neho nezabúdal. Zariadil, aby ho roku 1925, už ako mladého inžiniera, povolali do zelenej rovnošaty. Samozrejme, pod ňou by bol belasý dres. Lenže, chyba lávky, ako profesionál nemohol vtedy za amatérov hrať! V bojoch o amatérskych majstrov nemohol pomáhať, no v medzinárodných zápasoch hrával pod cudzím menom! Až v januári 1928 sa stal doma platným hráčom a – góly sa len tak sypali. Pamätá si ešte niekto na zápas s Newcastlom United roku 1929? Bulla v ňom kraľoval a pri výsledku 8:1 dal dva góly. Útok Šoral, Bulla, Priboj, Čambal, Uher patril k najslávnejším v našej histórii. Aj roku 1930 bol I. ČsŠK majstrom republiky, už s ním, s útokom Suchý, Bulla, Priboj, Daučík, Šoral. Ajči-báči mal veľkú zásluhu aj na postupe belasých do 1. ligy 1935 – 1936. So Šťastným, Chodákom, K. Daučíkom, Kováčom, Masarovičom, Luknárom, Jakubem, Deršákom, Schorsom ešte hrával, no v roku 1937 kariéru opradenú mýtmi ukončil. Sedemnásť rokov potom nešiel na futbal! Neskôr sa vrátil do trénerského dresu, najmä v Slovane, ale aj v Trenčíne. Trénoval všetko a všetkých, kde bolo treba. Od A-mužstva až po deti. Náš prvý zaslúžilý majster športu a prvý profesionál. Elegán a nenapodobiteľný človek i strelec.
