Pochádzal zo Šiah, študoval v Banskej Bystrici a hrával za tamojšiu Sláviu. Ako 17-ročný už nastupoval za KFC Komárno a roku 1930 sa stal hráčom I. ČsŠK Bratislava, keď sa vyriešili jeho národnostné problémy a mohol hrať ligu aj za slovenské mužstvo. Hral vedľa Bullu, Šorala, Priboja a hneď získal titul amatérskeho majstra ČSR. Bol dobrým strelcom, ale už v roku príchodu ho tréneri preradili do obrany a na tom mieste zbieral slávu. Záujem o neho prejavila aj pražská Slavia a v roku 1935, keď mal výbornú formu, tam aj prestúpil. V Prahe sa stal víťazom SEP a 15-násobným reprezentantom ČSR s účasťou na MS 1938. Bol rovnocenný s najlepšími českými hráčmi, od Pláničku až po Nejedlého. Vždy mal záujem o trénerstvo. Už v Prahe viedol ako hráč dorast Slavie a keď sa v rokoch vojny vrátil do Bratislavy, stal sa trénerom nášho ŠK. Prežil v ňom šesť úspešných rokov. Dal si za úlohu uviesť do života moderný WM-systém. Zbieral po Slovensku talenty a dosiahol aj výsledky. Titul majstra s ŠK, so skóre 121:34 pri dvanástich účastníkoch. Neskôr, spolu s L. Šťastným položili základy trom titulom majstra za sebou a prelomili prvý raz českú hegemóniu. Potvrdením Daučíkových kvalít bolo aj to, že vo dvoch zápasoch v roku 1948 bol trénerom reprezentácie proti Švajčiarsku (1:1) a Rakúsku (3:1). V belasom drese hrával aj Ferdinandov brat Karol, v rokoch postupu mužstva do celoštátnej ligy. „Gandi“, podľa bielej škvrny v čiernych vlasoch, bol tvrdý a rozhodný obranca s presnými odkopmi. Neskôr skvelý tréner emigroval do Španielska. Pôsobil v FC Barcelona, no vysoko ho uznávali v celom Španielsku. Mal veľké znalosti o modernom futbale a systémoch hry, čo vo svojej praxi využíval. Ako hráč i tréner urobil azda najviac práve v belasom bratislavskom klube, hoci aj Španielom, kde žil, výdatne pomáhal.
